Ako by to bolo naozaj
Katastrofické filmy berú skutočné hrozby a robia z nich drámu. Takto vyzerá to isté podľa vedy.
- Armageddon (1998)
Vrtári a jadrová bomba
skutočnosť: obeh kratší o 32 minút
Vo filme posádka pristane na asteroide a odpáli ho zvnútra. Skutočná NASA v roku 2022 vyskúšala náraz: sonda DART narazila do mesiačika Dimorphos a skrátila jeho obeh okolo planétky Didymos z 11 h 55 min na 11 h 23 min.
Zdroj: NASA: NASA Confirms DART Mission Impact Changed Asteroid’s Motion in Space (2022) Pustiť film na zemeguli ↑ Asteroid na mape → - Deep Impact (1998)
Kométa v oceáne
Vo filme kométa dopadne do oceánu a obrovská vlna zaplaví pobrežie. Čo spôsobil skutočný dopad pred desiatkami miliónov rokov, aj s cunami, ukazuje scenár Chicxulub na mape so zdrojmi.
Pustiť film na zemeguli ↑ Scenár Chicxulub → - The Day After Tomorrow (2004)
Doba ľadová za pár dní
Vo filme sa zastaví atlantické prúdenie a za pár dní príde doba ľadová. Podľa IPCC atlantická cirkulácia (AMOC) v tomto storočí veľmi pravdepodobne zoslabne, so strednou istotou sa však do roku 2100 náhle nezrúti. Ak by sa zrútila, prinieslo by to prudké zmeny počasia, napríklad sucho v Európe a slabšie monzúny v Afrike a Ázii, dobu ľadovú IPCC nespomína.
Zdroj: IPCC AR6 WG1: Summary for Policymakers (2021), C.3.4 Pustiť film na zemeguli ↑ Klimatický scenár → - 2012 (2009)
Koniec podľa Mayov
Vo filme sa podľa mayského kalendára rozpadne Zem. Podľa NASA sa mayský kalendár v roku 2012 nekončil a nebol žiadny dôveryhodný dôvod na koniec sveta. Viac na stránke Čoho sa báť netreba.
Zdroj: NASA: Beyond 2012: Why the World Didn’t End (2012, archív) Pustiť film na zemeguli ↑ - Don’t Look Up (2021)
Kométu nikto nerieši
Sentry: 2 256 telies
Vo filme vedci objavia kométu len pár mesiacov pred dopadom a nikto nekoná. V skutočnosti NASA sústavne sleduje telesá pri Zemi: systém Sentry eviduje 2 256 telies s nenulovou šancou zrážky (údaje k 21. 11. 2026). Teleskop NEO Surveyor, prvý postavený na hľadanie nebezpečných planétok a komét, má štartovať najskôr v septembri 2027.
Zdroj: NASA Science: NEO Surveyor, NASA/JPL CNEOS: Sentry Pustiť film na zemeguli ↑ Asteroid na mape → - Contagion (2011)
Vírus obletí svet
1 z 10 000 a 1 z 30
Vo filme sa nový vírus rozšíri po svete za pár týždňov. Filozof Toby Ord odhaduje šancu, že prírodná pandémia do 100 rokov spôsobí existenčnú katastrofu, na 1 z 10 000. Pri umelo vytvorenej je to podľa neho 1 z 30.
Zdroj: Toby Ord: The Precipice (2020), tabuľka 6.1 Pustiť film na zemeguli ↑ Umelá pandémia na mape → - Greenland (2020)
Úlomky kométy padajú všade
Sentry: 2 256 telies
Vo filme sa kométa rozpadne a jej úlomky dopadajú po celej Zemi, ľudia utekajú do bunkrov v Grónsku. V skutočnosti NASA sústavne sleduje telesá pri Zemi: systém Sentry eviduje 2 256 telies s nenulovou šancou zrážky (údaje k 21. 11. 2026). Sonda DART v roku 2022 ukázala, že dráhu planétky sa dá nárazom zmeniť.
Zdroj: NASA/JPL CNEOS: Sentry, NASA: NASA Confirms DART Mission Impact Changed Asteroid’s Motion in Space (2022) Pustiť film na zemeguli ↑ Asteroid na mape → - Melancholia (2011)
Skrytá planéta
Vo filme sa k Zemi priblíži dovtedy skrytá planéta a narazí do nej. Podľa NASA by planéta na zrážkovej dráhe, akú tvrdili o Nibiru, bola viditeľná voľným okom a astronómovia by ju sledovali aspoň desať rokov. Taká planéta neexistuje.
Zdroj: NASA: Beyond 2012: Why the World Didn’t End (2012, archív) Pustiť film na zemeguli ↑ Čoho sa báť netreba → - The Day After (1983)
Jadrová vojna zasiahne Kansas
model: ochladenie o 7 – 8 °C
Vo filme jadrová vojna zničí mestá v Kansase a Missouri a preživší čelia spadu. Klimatické modely ukazujú aj ďalší následok, jadrovú zimu: podľa modelu Robocka a kol. (2007) by sa povrch Zeme po veľkej jadrovej vojne ochladil v priemere o 7 až 8 °C na celé roky. Priebeh so zdrojmi ukazuje scenár Jadrová zima.
Zdroj: Robock, Oman, Stenchikov: Nuclear winter revisited with a modern climate model and current nuclear arsenals, J. Geophys. Res. 2007 Pustiť film na zemeguli ↑ Scenár Jadrová zima → - Knowing (2009)
Slnko spáli Zem
Carrington 1859: Dst asi −1 760 nT
Vo filme obrovská slnečná erupcia spáli celý povrch Zeme. Najsilnejšia známa geomagnetická búrka, Carringtonova udalosť z roku 1859, mala index Dst odhadom asi −1 760 nT. Polárnu žiaru vtedy videli až pri rovníku a telegrafy iskrili, povrch Zeme však nezhorel. Publikovaný odhad, že by slnečná búrka spôsobila existenčnú katastrofu, sme nenašli.
Zdroj: Tsurutani a kol.: The extreme magnetic storm of 1–2 September 1859, J. Geophys. Res. 108 (2003), Wikipédia: Carrington Event Pustiť film na zemeguli ↑ Scenár Carrington →
Deje filmov sú len stručne zhrnuté. Všetky čísla pri skutočnosti sú zo zdrojov.