ApokalypsaHrozby na mape
Film verzus realita

Ako by to bolo naozaj

Katastrofické filmy berú skutočné hrozby a robia z nich drámu. Takto vyzerá to isté podľa vedy.

  1. Armageddon (1998)

    Vrtári a jadrová bomba

    skutočnosť: obeh kratší o 32 minút

    Vo filme posádka pristane na asteroide a odpáli ho zvnútra. Skutočná NASA v roku 2022 vyskúšala náraz: sonda DART narazila do mesiačika Dimorphos a skrátila jeho obeh okolo planétky Didymos z 11 h 55 min na 11 h 23 min.

    Zdroj: NASA: NASA Confirms DART Mission Impact Changed Asteroid’s Motion in Space (2022) Pustiť film na zemeguli ↑ Asteroid na mape →
  2. Deep Impact (1998)

    Kométa v oceáne

    Vo filme kométa dopadne do oceánu a obrovská vlna zaplaví pobrežie. Čo spôsobil skutočný dopad pred desiatkami miliónov rokov, aj s cunami, ukazuje scenár Chicxulub na mape so zdrojmi.

    Pustiť film na zemeguli ↑ Scenár Chicxulub →
  3. The Day After Tomorrow (2004)

    Doba ľadová za pár dní

    Vo filme sa zastaví atlantické prúdenie a za pár dní príde doba ľadová. Podľa IPCC atlantická cirkulácia (AMOC) v tomto storočí veľmi pravdepodobne zoslabne, so strednou istotou sa však do roku 2100 náhle nezrúti. Ak by sa zrútila, prinieslo by to prudké zmeny počasia, napríklad sucho v Európe a slabšie monzúny v Afrike a Ázii, dobu ľadovú IPCC nespomína.

    Zdroj: IPCC AR6 WG1: Summary for Policymakers (2021), C.3.4 Pustiť film na zemeguli ↑ Klimatický scenár →
  4. 2012 (2009)

    Koniec podľa Mayov

    Vo filme sa podľa mayského kalendára rozpadne Zem. Podľa NASA sa mayský kalendár v roku 2012 nekončil a nebol žiadny dôveryhodný dôvod na koniec sveta. Viac na stránke Čoho sa báť netreba.

    Zdroj: NASA: Beyond 2012: Why the World Didn’t End (2012, archív) Pustiť film na zemeguli ↑
  5. Don’t Look Up (2021)

    Kométu nikto nerieši

    Sentry: 2 256 telies

    Vo filme vedci objavia kométu len pár mesiacov pred dopadom a nikto nekoná. V skutočnosti NASA sústavne sleduje telesá pri Zemi: systém Sentry eviduje 2 256 telies s nenulovou šancou zrážky (údaje k 21. 11. 2026). Teleskop NEO Surveyor, prvý postavený na hľadanie nebezpečných planétok a komét, má štartovať najskôr v septembri 2027.

    Zdroj: NASA Science: NEO Surveyor, NASA/JPL CNEOS: Sentry Pustiť film na zemeguli ↑ Asteroid na mape →
  6. Contagion (2011)

    Vírus obletí svet

    1 z 10 000 a 1 z 30

    Vo filme sa nový vírus rozšíri po svete za pár týždňov. Filozof Toby Ord odhaduje šancu, že prírodná pandémia do 100 rokov spôsobí existenčnú katastrofu, na 1 z 10 000. Pri umelo vytvorenej je to podľa neho 1 z 30.

    Zdroj: Toby Ord: The Precipice (2020), tabuľka 6.1 Pustiť film na zemeguli ↑ Umelá pandémia na mape →
  7. Greenland (2020)

    Úlomky kométy padajú všade

    Sentry: 2 256 telies

    Vo filme sa kométa rozpadne a jej úlomky dopadajú po celej Zemi, ľudia utekajú do bunkrov v Grónsku. V skutočnosti NASA sústavne sleduje telesá pri Zemi: systém Sentry eviduje 2 256 telies s nenulovou šancou zrážky (údaje k 21. 11. 2026). Sonda DART v roku 2022 ukázala, že dráhu planétky sa dá nárazom zmeniť.

    Zdroj: NASA/JPL CNEOS: Sentry, NASA: NASA Confirms DART Mission Impact Changed Asteroid’s Motion in Space (2022) Pustiť film na zemeguli ↑ Asteroid na mape →
  8. Melancholia (2011)

    Skrytá planéta

    Vo filme sa k Zemi priblíži dovtedy skrytá planéta a narazí do nej. Podľa NASA by planéta na zrážkovej dráhe, akú tvrdili o Nibiru, bola viditeľná voľným okom a astronómovia by ju sledovali aspoň desať rokov. Taká planéta neexistuje.

    Zdroj: NASA: Beyond 2012: Why the World Didn’t End (2012, archív) Pustiť film na zemeguli ↑ Čoho sa báť netreba →
  9. The Day After (1983)

    Jadrová vojna zasiahne Kansas

    model: ochladenie o 7 – 8 °C

    Vo filme jadrová vojna zničí mestá v Kansase a Missouri a preživší čelia spadu. Klimatické modely ukazujú aj ďalší následok, jadrovú zimu: podľa modelu Robocka a kol. (2007) by sa povrch Zeme po veľkej jadrovej vojne ochladil v priemere o 7 až 8 °C na celé roky. Priebeh so zdrojmi ukazuje scenár Jadrová zima.

    Zdroj: Robock, Oman, Stenchikov: Nuclear winter revisited with a modern climate model and current nuclear arsenals, J. Geophys. Res. 2007 Pustiť film na zemeguli ↑ Scenár Jadrová zima →
  10. Knowing (2009)

    Slnko spáli Zem

    Carrington 1859: Dst asi −1 760 nT

    Vo filme obrovská slnečná erupcia spáli celý povrch Zeme. Najsilnejšia známa geomagnetická búrka, Carringtonova udalosť z roku 1859, mala index Dst odhadom asi −1 760 nT. Polárnu žiaru vtedy videli až pri rovníku a telegrafy iskrili, povrch Zeme však nezhorel. Publikovaný odhad, že by slnečná búrka spôsobila existenčnú katastrofu, sme nenašli.

    Zdroj: Tsurutani a kol.: The extreme magnetic storm of 1–2 September 1859, J. Geophys. Res. 108 (2003), Wikipédia: Carrington Event Pustiť film na zemeguli ↑ Scenár Carrington →

Deje filmov sú len stručne zhrnuté. Všetky čísla pri skutočnosti sú zo zdrojov.

Čítaj ďalej